VisegradEasternPartnershipLiteraryAward



azerbajdžanské logo

Azerbajdžanská literatúra

Azerbajdžan bol síce v sovietskych časoch okrajom impéria, ale Baku ako významné kultúrne centrum poskytovalo dostatok priestoru pre pestrý literárny život. V 90. rokoch sa v literatúre začala prejavovať izolovanosť od ostatných literatúr bývalého ZSSR a výraznejšie nacionálne tóny. Viacerí autori staršej generácie, ktorí boli aktívni v sovietskych časoch, píšu naďalej (Fikret Godža, Vagif Samadoghlu, Čingiz Alioglu, Vagif Bayatlı Oner, Siyavush Mamedzade). K výraznejším experimentátorom v oblasti poézie patria Selim Babullaoglu, v próze autor fantasy Lačin Samedzade. K najvýznamnejším súčasným predstaviteľom azerbajdžanskej literatúry patria J. Mammadguluzade (zakladateľ časopisu "Molla Nasreddin" (Molla Nəsrəddin), Anar Rəsul oğlu Rzayev, Elcin Efendiev. K autorom modernistických próz patrí aj Orhan Fikratoglu, Maqsad Nur, Sadiq Elcanly and Mubariz Cafarli, postmodernu reprezentuje Kamal Abdullah. Z predstaviteľov mladej generácie nedávno upútala Nərmin Kamal, ktorá debutovala experimentánym románom Aç, mənəm (Otvor, to som ja; 2010), za ktorý získala viacero ocenení (napr. cenu Imadaddina Nesimiho). Osobitne treba spomenúť, že v Azerbajdžane popri rozvíjajúcej sa literárnej tvorbe v azerčine stále existuje tradícia rusky písanej literatúry. K spisovateľom, ktorý píšu dvojjazyčne, patrí napr. Anar a Selim Babulaev, len po rusky píše napr. v súčasnosti komerčne najúspešnejší azerbajdžanský spisovateľ Čingiz Abdulajev, známy najmä ako autor detektívok, a aj bratia Maqsud a Rustam İbrahimbəyovci (prvý z nich je predsedom PEN klubu Azerbajdžanu). K veľkým témam ostatných desaťročí patrí vojna v Náhornom Karabachu.



Akram Aylisli (1937) Rəsul oğlu Rzayev (1938) Maqsud İbrahimbəyov (1976) Chingiz Abdullayev (1959) Rustam Ibragimbekov (1939)












Responsible for content: VEaPLA

Copyright ©