Gruzínská literatúra

 

„Tritisíc ľudí číta, tisíc kúpi“, takto skepticky hovorí o gruzínskej čitateľskej obci Laša Bugadze. Samozrejme táto situácia nie je spôsobená necivilizovanosťou spoločnosti, problém je skôr v jej veľkosti – Gruzínsko so 4,5 miliónmi obyvateľov nie je nijaký gigant, preto je celkom pochopiteľné, že autori chcú osloviť aj čitateľov za hranicami Gruzínska. Počas existencie Sovietskeho zväzu to nebol veľký problém. Gruzínska literatúra bola súčasťou veľkého kultúrneho priestranstva a distribuovala sa po celej krajine. Navyše, cez preklady do ruštiny boli diela gruzínskych autorov dostupné v celom „východnom bloku“. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa však trh s gruzínskou literatúrou výrazne zmenšil. 

Napriek tomu v dnešnom Gruzínsku funguje mnoho literárnych časopisov, ktoré prezentujú nielen nové preklady zahraničných diel, ale aj tvorbu domácich autorov. Tieto časopisy sú zvyčajne dostupné online, no väčšina z nich len v gruzínskom jazyku. Zaujímavé sú napríklad Arili (არილი) alebo Literaturuli Gazeti (ლიტერატურული გაზეთი). Ďalším spôsobom propagovania domácej literatúry sú literárne ceny, ktorých je v Gruzínsku niekoľko, ako príklad možno uviesť : literárnu cenu SABA, cenu CERO, alebo Cenu Važu-Pšavelu. 

Andrus Horvat / Андрусь Горват (1983)

      • Andrus Horvat was born in 1983.
      • In 2006, he graduated from Belarusian State University (with Journalism as his major).
      • From autumn 2013 to spring 2015, he worked as a janitor in the National Theatre.
      • In 2015, he moved to his village Prudok, which is in Homiel region.
      • He intends to live there all his life and die there. (https://nn.by/?c=ar&i=151216)

       

      More information about him: https://www.livelib.ru/author/961061-andrus-gorvat

       

       

       

     

     

    Thus, Belarusian literature of the last three years, on the one hand, has seen itself within European contexts (European trip in search of private answers in case of Max Shchur and coming to terms with the European dream in case of Alhierd Bakharevich) and, on the other hand, has seen its own locality (Taosist-style minitures by Andrus Horvat). Perhaps, Belarusian soul can be seen only between these two extremities.